Už niekoľko týždňov môžeme pozorovať zvýšenú aktivitu v mestách a obciach. Kosí sa tráva, vymieňajú sa vlajky, budujú či opravujú sa rôzne chodníky, cesty, ploty či lavičky. Súbežne s tým však pri cestách pribúdajú usmiate tváre poslancov, starostov a primátorov. To všetko nám dáva tušiť, že sa nachádzame v období predvolebných kortešačiek.

Je zaujímavé sledovať, ako sa kandidáti snažia pomocou rôznych posedení s občerstvením zadarmo, pózovaním so straníckymi špičkami, či sofistikovanými múdrami v rôznych debatách presvedčiť voličov, že práve oni sú tí jediní, tí najlepší, tí, ktorým sa jednoducho oplatí dať hlas.

Žiaľ, ako všetci vieme, táto otvorenosť, ústretovosť  a dobrosrdečnosť väčšinou končí hneď po voľbách. Nie len na Slovensku je zvykom, že občan existuje len tých pár týždňov pred voľbami, po voľbách sa ako mávnutím čarovnej paličky stane pre politikov neviditeľným. Jeho názor či potreby už nie sú na programe dňa. Noví zástupcovia ľudu totiž až príliš často musia riešiť svoje vlastné obohatenie, vytváranie prospešných „partnerstiev“ so svojimi kamarátmi či straníckymi kolegami. Rovnako predvolebnú kampaň tiež treba niekomu splatiť.

Smutné na celom tomto predstavení je, že napriek nesplneným sľubom, šliapaniu na práva občanov, či bezbrehej korupcii stačí niekoľko desiatok či stoviek tisíc eur investovaných (to je to správne slovo) do kampane a ľudia si opäť zvolia tých istých klamárov a podvodníkov. Tých istých karieristov a agentov cudzích záujmov. Politická pamäť spoločnosti je jednoducho nefunkčná. Stačí krátka mediálna masáž a všetky negatívne skutočnosti sú preč.

Najsmutnejšie na tom je, že väčšina týchto politických podnikateľov nemá absolútne žiadne vnútorné pnutie pomáhať, nebodaj slúžiť komukoľvek. Občanom, národu, vlasti. Pre nich je účasť v politike jednoducho lukratívna príležitosť na svoje vlastné obohatenie. Všetko v duchu po mne potopa. Preto sa dá predvolebná kampaň často chápať len ako dobrá investícia. Bezzásadovosť politikov sa dá krásne pozorovať napríklad na ich spájaní s rôznymi inými subjektami. Je jedno kto sa spája s kým, Maďari „konzervatívci“, prezlečení komunisti, kresťania, liberáli, všetko jedno, hlavný je výsledok. Veď predsa ako vždy platí: Musíme si pomáhať. Ide predsa o biznis.

Od ktorých politikov však počujete niekedy o národe? Od ktorých politikov počujete niekedy o potrebe pomôcť predovšetkým národu, alebo aspoň našej domovine, vlasti, Slovensku. Všetko sú to len učené prednášky na oklamanie poslucháča. Ktorá tvár z tých bilboardov pracuje pre slovenský národ pred voľbami a po voľbách? Ktorý z tých politikov zasvätil práci pre slovenský národ aspoň časť svojho života? A tým myslím skutočne zasvätil, bez ohľadu na vlastný prospech, len preto, že to považoval za správne, preto, že to považoval za poslanie...

Títo politickí podnikatelia však nepáchajú škody len na materiálnej úrovni národa a štátu. Hospodárstvo sa môže vzchopiť veľmi rýchlo. Horšie sú škody na mentalite spoločnosti. Apatia, kolektívna melanchólia, pocit bezmocnosti a malosti, to všetko sú dôsledky krátkozrakého prístupu ku verejnej funkcii. Čoraz častejšie je potom počuť odpoveď: „Načo pôjdem voliť, aj tak sa nič nezmení, všetci len sľubujú, nakradnú si a na ľudí sa každý vykašle“. Žiaľ, je to smutná pravda, takto to naozaj funguje. Celý štátny aparát je prežratý korupciou na všetkých priečkach. Zákon platí len pre bežných ľudí, na politikov a ich bohatých partnerov je prikrátky. Zákony si vytvárajú politici tak, aby vyhovovali ich záujom a záujom lobistických skupín.

Nikdy však nesmieme skĺznuť ku apatii. Pretože oni robia len to, čo sme im my svojou nečinnosťou dovolili. Ak sa chceme vymotať z tohto začarovaného kruhu anarchie moci, musíme byť predovšetkým informovaní. Nesmieme však pasívne podliehať propagandistickej masáži médií, ale naopak sami musíme aktívne informácie vyhľadávať.  Vzdanie sa svojich práv nie je riešením. Treba trvať na zlepšení, treba sledovať kroky ľudí, ktorí by mali byť zástupcami ľudu. Dnes v dobe internetu už nie je také ľahké oklamať všetkých. Ľudia si začínajú uvedomovať súvislosti a začínajú hľadať reálne riešenia, a to na všetkých úrovniach spoločnosti. Máme pred sebou ešte dlhú cestu, ale verím, že prvé kroky sme už urobili. Nenechajme za seba rozhodovať druhých, informujme sa a hlavne, buďme aktívni.

FacebookYoutubeTwitter

Práve tu je 21 návštevníkov a žiadni členovia on-line